Povedzme si úprimne, dnešná mládež už ani nie je mládež, skôr sa každý hrá na niečo, čo nie je a málokto je sám sebou. Keď si to porovnáme s detstvom a mladosťou našich starých rodičov, prečo sa až tak veľmi líši? Dnes máme už rôzne vymoženosti typu: telefóny, internet a pod. Neviem, či by sme našli terajšieho tínedžera, ktorý by vám úprimne povedal, že má rád prírodu alebo trávi tam viac času ako za počítačom či telefonovaním.
Niekedy sa naši rodičia vychvaľovali tým, kto ako skákal cez švihadlo, kto dohodil ďalej prakom, rodičia deti naháňali, aby išli domov. Neriešilo sa, kto mal čo oblečené, deti boli šťastné a spokojné a hlavne viac času trávili v prírode, boli zdraví a mali kopec kamarátov. Neboli žiadne vrstvy: ten bohatý a ten chudobný. No dnes je to úplne inak, deti treba vonku vyháňať od mobilov a počítačov. Dnes je o tom, kto má lepší telefón, kto ma lepšie oblečenie, značkové.
Dnešní tínedžeri urobia všetko, len aby boli na výslní. My mladí by sme sa mali niekedy zamýšľať čo, ako, a prečo to robíme, pretože nie vždy je všetko správne a prospešné pre nás a pre naše okolie.
Mali by sme robiť také veci, aby naši rodičia, starí rodičia, učitelia boli na nás hrdí a nie aby sa za nás museli hanbiť. Veď aj my raz budeme rodičmi a až vtedy pochopíme, čo všetko pre nás robili naši rodičia.
Šarlota Mahová
Comments