Vlčie dieťa - 1. časť

Vianoce. Čas pokoja, lásky a rodiny. Pred pár rokmi na Vianoce stal sa tento príbeh... Kedysi žili v lese ľudovlci. Vlci, ktorí sa vedeli premieňať na ľudí, kedykoľvek chceli. Žili vlčím spôsobom, lovili, žili v svorke v lese, kde o nich celé desaťročia nikto nevedel. Pred dvadsiatimištyrmi rokmi sa alfa samcovi Brettovi a alfa samici Amande narodilo vĺča. Dievčatko. Malé, huňaté s lesklými zelenými očami. Nenarodilo sa v jari ako iné vĺčatá. Na svet sa vypýtalo v zime, konkrétne deň pred Štedrým dňom.

„Je to zvláštne!“ poznamenal jej otec.

„Máš pravdu, vlci zelené oči nemajú. Môžu ich mať len modré či žlté. Ale práve preto je výnimočná a špeciálna. Naša Claire!“

Claire bola prvých pár rokov svojho života vychovávaná len ako vlk. Nevedela sa premeniť na človeka ani nevedela, ako to v ľudskom svete chodí. V deň jej piatych narodenín sa jej rodičia a celá svorka rozhodli, že nastal čas naučiť ju meniť svoju vlčiu podobu na ľudskú, aby jej cez vianočný čas mohli ukázať všetky ľudské krásy Vianoc a naučiť ju čo-to zo sveta ľudí.

„Som vlk! Neviem sa zmeniť na človeka. K ľuďom sa predsa nemám približovať. Sami ste ma to naučili!“ povedala vystrašene Claire.

„Nemáš sa čoho obávať, dcérenka. Je to bezpečné. Si s nami. A s nami sa ti nič nestane,“ ubezpečil ju otec.

Claire nahlas preglgla.

„Ja to neviem!“ skríkla Claire.

„Claire, veď sme ti to už ukazovali! Stačí sa len postaviť na zadné, sklopiť uši, zavrtieť chvostom a silno zavyť,“ povedala jej mama.

„Nejde to! Neviem to,“ sklopila smutne chvost.

Claire to vyskúšala ešte veľakrát, no neúspešne. Vlčia svorka sa vtedy rozhodla, že sa vydá do mesta s nádejou, že keď Claire uvidí ľudský svet, od tej nádhery sa jej podarí premeniť sa na človeka. A mali pravdu. Claire sa to podarilo a prvýkrát sa postavila na ľudské nohy. A tak sa premenili všetci a vyrazili do mesta. Len čo vykročili, začuli detský plač. Bola to malá Claire. Jej ľudský vzhľad a vzhľad ostatných členov svorky ju vydesil.

„Ako to vyzerám?! Ako to vyzeráte vy?! Mami, toto nechcem! Poďme domov!“ plakala Claire.

Kedže jej plač naberal na intenzite, Brett a Amanda usúdili, že by bolo lepšie vrátiť sa do lesa a naučiť Claire meniť svoju podobu inokedy. Predsa len je najmladšou vo svorke ľudovlkov.

„Neplač, Claire. Ukážeme ti, ako sa zmeniť opäť na vlka.“

Claire prestala vzlykať a pousmiala sa. Aby to lepšie pochopila, celá svorka sa opäť premenila na vlkov a ukázali jej, ako to má urobiť.

Nestihla ani začať, keď zrazu objavili sa pred nimi dvaja miestni policajti.

„Vlci! Vlci! Vlci sú na námestí! Ja ich vyplaším a ty zatiaľ choď a chyť tú malú skôr, ako ju zabijú!“ kričal jeden z nich.

„Vykonám a zavolám aj ochranku.“

„Čo sa to deje mami?!“ volala vystrašená Claire.

Matka jej neodpovedala. Nikto jej neodpovedal. Nik nemohol. Nik sa nesmel prezradiť, že nie je len vlk, ale i človek. Neostávalo im nič iné, ako zutekať a nechať tam malú Claire samu. Policajt im totiž hrozil zastrelením.

Malá Claire sa opäť intenzívne rozplakala.

„Mami, oci, bračekovia, sestričky! Nechoďte preč!“ kričala s plačom v hlase Claire.

„Pokoj, maličká, tvoju skutočnú mamičku nájdeme. Tí vlci ti mohli ublížiť. Ako sa voláš?“ opýtal sa jej jeden z policajtov.

„Som Claire. Mám päť rokov a moji rodičia boli tí vlci,“ vzlykala.

„Ryan, zoberieme ju na políciu. Tam nám povie všetku pravdu. Ochranka je už tu,“ povedal policajt menom Enzo.

Po dorazení ochranky policajti vydali rozkaz, nech to tu prehľadajú, či vlci ozaj ušli, naložili vzlykajúcu Claire do policajného auta a odišli na policajnú stanicu...

--- koniec 1. časti ---

Tamara Guľová